Hlava

1. tvárová časť - je zložená z kostí , ktoré ohraničujú dutinu ústnu a nosnú
2. lebečná časť - je tvorená kosťami, ktoré chránia dutinu lebečnú

Postavenie a tvar lebečných kostí určuje šírku hlavy. Sú plemená s úzkou hlavou, s malou šírkou lebky, ktorá je skoro rovnaká ako šírka čelustí (napr.: kólia, foxterirér,...). Opak tvoria plemená so širokou lebkou (napr.: bulmastif). Prevážna väčšina plemien má hlavu strednej dĺžky a mohutnosti. Pokiaľ na širokú lebku naväzujú užšie čeluste, hlava má tvar klinu - je klinovitá. Dĺžku hlavy psa určuje veľkosť tvárovej a lebečnej časti. Ak je tvárová časť dlhšia ako lebečná, alebo sú rovnako dlhé, hovoríme o plemene dlholebkovom (napr.: nemecký ovčiak). Plemená s kratšou tvárovou časťou a dlhšou lebečnou časťou (najčastejšie sa uvádza pomer 3:5), hovoríme o plemenách krátkolebkových (napr.: bulldog).

Významným plemenným znakom je tlama. Môže byť mohutná so silnými čelusťami a výraznou bradou. Opakom sú plemená s čelusťami jemnými a špicatou tlamou.

Dôležitým znakom je línia chrbátu nosa. Môže byť rovná, preliačená, vzostupná alebo klesajúca, známe sú aj typicky oblúkonosé plemená.

Zaujímavý je pomer chrbátu nosa a čela. Obe časti hlavy môžu byť rovnobežné alebo môžu zvierať určitý uhol. Hovoríme o sklone čela.

Dôležitou časťou hlavy sú pysky, ich tvar, priľahlosť a pigmentácia.

Veľmi dôležitým exteriérovým znakom je tzv. stop. Je to termín používaný pre prechod kostí tvoriacich klenbu nosnej dutiny v kosti lebečnej. Miera jeho vyjadrenia ovplivňuje priebeh línie od ňucháča po tylový hrboľ a v podstate aj tvar hlavy (napr.: bullteriér s oblúkonosou hlavou, u ktorého je čo i len náznak stopu nežiadúci a stafordšírsky teriér, ktorého štandard vyžaduje úplný opak).

Ušnica dokresľuje typický tvar hlavy. Nasadenie ušnice je termín, ktorý vystihuje umiestnenie ucha na hlave a je formulovaný v závislosti na jej polohe vzhľadom k temenu hlavy. Dôležitý je aj jej spôsob nosenia. Má úzku spojitosť s veľkosťou ucha a jeho chrupavky. Menšie uši s tenkou pevnou chrupavkou bývajú väčšinou vztýčené (napr.: nemecký ovčiak) alebo polovztýčené (napr.: stafordšírsky bulteriér). Opakom je veľké ucho s úzkou základňou a mäkkou chrupavkou, ktoré nízko nasadené a tesne prilieha k lícam (napr.: anglický koker). Medzi oboma možnosťami je široká paleta ušníc rôznych tvarov.

Podľa umiestnenia rozoznávame oči vysoko alebo nízko uložené, posadené šikmo, rovno alebo ďaleko či blízko od seba.