Brloháre

   Do tejto skupiny patrí celý rad teriérov a jazvečíky. Ich úloha spočíva predovšetkým v tom, aby škodlivé dravce z brloha vyhnali alebo ich zahrdúsili. Veľmi dobré služby robia i na povrchu, kde často nahradia duriče alebo sliediče. Najmä niektoré plemená teriérov sa pri dobrom vedení a výcviku stávajú často univerzálnymi pomocníkmi.

F o x t e r i é r   , najmä hrubosrstý, je u nás najbežnejší teriér. Už menej sa vyskytuje hladkosrstý. Vyniká neobyčajnou ostrosťou a odvahou; preto sa osvedčuje i na diviaky. Je veľmi temperamentný, a preto je dosť nestály v sledovaní stopy. Farby je vždy bielej, s čiernymi a hnedými znakmi.

W a l e s k ý     t e r i é r   je hrubosrstý; od foxteriéra sa odlišuje najmä vo sfarbení. Býva vždy čierny, s trieslovo sfarbenými končatinami a hlavou. Je poslušnejší a vytrvalejší na stope ako predošlý. Dnes zatláča foxteriéra, k čomu mu napomáha i jeho nenápadné sfarbenie a kratšie osrstenie, ktoré nevyžaduje takú starostlivú úpravu ako srsť foxteriéra.
   

Í r s k y     t e r i é r   je väčší od oboch predošlých, a preto na brlohárenie je už menej spôsobilý. Používa sa najmä na prácu na povrchu. Je hrubosrstý a vždy pšenicovo červenej farby. Veľmi dobre sa osvedčuje na diviaky a väčšie škodlivé dravce.
      

N e m e c k ý     l o v e c k ý     t e r i é r   je najmladšie nemecké plemeno, ktoré dochovali nemeckí chovatelia; vyniká predovšetkým výkonom. Toto plemeno má vlohy pre všestrannú potrebu, najmä pre výkon na stope, ostrosť, prinášanie, hlasitosť na stope a poslušnosť. Je hrubosrstý, vždy čierny, s trieslo vitým pálením (znakmi) na končatinách, hlave, krku a chvoste. Má vynikajúce vlastnosti všestranného malého psa, a preto je to pes budúcnosti. Ostatné druhy teriérov, ktorých je ešte celý rad, u nás ako poľovné psy neprichádzajú do úvahy.

J a z v e č í k y   , hoci predstavujú prastaré plemeno, ešte i dnes sa tešia obľube ako kedysi za čias faraónov v Egypte. jazvečík vyniká neobyčajnou chuťou do práce, a to ako na zemi, tak pod zemou. Vie vytrvalo sledovať každú stopu. Zver ženie pomaly, takže sa pred ním veľmi neplaší a prichádza pod pušku pomalým krokom, čo umožňuje, aby poľovník mohol umiestniť dobre výstrel. Stopu postrelenej zveri jazvečík isto a vytrvale sleduje, takže sa často vyrovná farbiarovi. Je neobyčajne ostrý a v brlohu pohyblivý, čo mu umožňuje jeho nízka a dlhá postava, prispôsobená ťažkej práci pod zemou. jazvečíkom sa často vyčituje ne ovládateľnosť a neposlušnosť, čo možno platí o niektorých jedincoch, ale nemožno to tvrdiť o plemene. Vyskytujú sa všetky tri variácie srsti, teda hladkosrsté, hrubosrsté a dlhosrsté jazvečíky, obyčajne vždy jednofarebné. Hladkosrsté a dlhosrsté sú najčastejšie čierne s hnedými znakmi na končatinách a na hlave, alebo červené. Hrubosrsté jazvečíky sú najobľúbenejšie, ak majú diviačiu farbu.