Slovenské poľovnícke názvoslovie
Slovenské poľovnícke názvoslovie
Tak ako každá skupina ludí, ktorá sa intenzívne zaoberá urcitou specifickou cinnostou, tak aj polovníci si svoju rec a terminológiu zdokonalovali celé stárocia. Pocas celého vývoja niektoré výrazy sa vytrácali a iné zasa priberali. O pokuse ujednotit slovenské polovnícke názvoslovie môžeme hovorit už v prvej polovici 19. stor., ked sa o to pokúsili J. Chalúpka a A.E.Timko Ich snaha vsak úspech. Pred vznikom CSR sa v polovníckej terminológií vyskytovali vo velkej väcsine len madarské a nemecké pomenovania. Madarské a nemecké pomenovania a výrazy sa po vzniku CSR len pomaly nahrádzali aj to z väcsej casti ceskými pomenovaniami. Slovenská terminológia stále takmer neexistovala. Takáto situácia bola nielen v textoch prvých slovenských polovnickych casopisoch a beletrií, ale aj v textoch právnych predpisov upravujúcich výkon práva polovníctva na území Slovenska este aj v prvých rokoch po II. svet. vojne. Snaha o zrevidovanie takéhoto stavu v slovenskej polovníckej terminológií vyústila v roku 1954 vytvorením Komisie pre olovnícku terminológiu pri ?Ustave slovenského jazyka SAV. Táto komisia vsak po krátkej sobe prestala pracovat. Obnovenie jej cinnosti nastalo až v roku 1960 odkedy zacala pracovat pri Ăstrednom výbore SPOZ. Vyvrcholením práce tejto komisie bolo vydanie publikácie v roku 1966 s názvom Slovenské polovnícke názvoslovie, ktoré obsahovalo okolo 1500 termínov. Bolo to vôbec prvé knižné vydanie odbornej publikácie so zameraním na správne používanie slovenských spisovných výrazov a názvov v odbore polovníctva. Tak ako sa vyvíjal a menil a mení spisovný slovenský jazyk, tak sa samozrejme vyvíjali a menili aj odborné polovnícke výrazy a názvy. Druhé zrevidovanie a doplnené vydanie Slovenského polovníckeho názvoslovia vyslo v roku 1985. Toto vydanie obsahovalo okolo 2300 termínov. Komisia, ktorá pripravila toto vydanie, pracovala pri Ăstrednom výbore Slovenského polovníckeho zväzu. Zatial posledné, tretie doplnené vydanie Slovenského polovníckeho názvoslovia vyslo v roku 2000. Okrem zmien v polovníckom názvosloví uvádza toto vydanie aj menoslovie najcastejsích, tzv. väcsích cicavcov podla súcasného slovenského zoologického menoslovia a systému. Polovnícke názvoslovie vystihuje osobitnosti polovníckej innosti. Nie je to len pomenovanie zveri, castí jej tela, spávanie sa atd. , ale ajspôsobov lovu, používania polovníckych zariadení a rôznych pomôcok, používanie výrazov súvisiacich s polovníckym strelectvom, organizáciou spolocných polovaciek, atd. Je potrebné vsak propomenút, že okrem slovenského polovníckeho názvoslovia, ktoré pomenúva cinnost polovníka, zver, polovnícke pomôcky a vsetko dalsie co a polovníctvom súvisí podla platných pravdiel slovenského jazyka, existuje aj polovnícka rec, ktorá je velmi vzdialená od slovenského polovníckeho názoslovia. Obsahuje výrazy, ktoré majú svoj pôvod nielen v inom jazyku, ale aj v dávnej minulosti. Táto rec existovala, existuje a bude existovat napriek casto velkej a márnej snahe niektorých snaživcov ju zlikvidovat. V žiadnom prípade by sa vsak nemala vo velkej miere používat v beletrií, v rôznych casopisoch a už vôbec by sa nemala objavit v odbornej literatúre, na odborných prednáskach a seminároch a o textoch v právnych predpisoch ani nehovoriac.
